júna 05, 2014

RC: Léto mrtvých (Gregory Hughes)

Anotácia: Šestnáctiletý Jukio je mistr v kendó, tradičním japonském boji s mečem. Je léto a Jukio si užívá s kamarády, dvojčaty Hirošim a Miko. Jenže najednou se všechno zlomí. Dvojčata spáchají sebevraždu a ukáže se, že je k ní dohnala jakuza, japonská mafie. Jukio bere do ruky meč a začíná se mstít. Začíná krvavé léto, které otestuje jeho oddanost, odvahu i zdravý rozum. V druhém románu Gregoryho Hughese se střídá dechberoucí akce s až dojemnými momenty, které čtenáře nutí k zamyšlení, kam až člověka dovede touha po spravedlnosti. Nebo možná po pomstě, kdo ví?

Toto bola, že aká jazda? Takúto knihu som teda ešte nečítala. Léto mrtvých je jeden protiklad za druhým.

Kniha je z japonského prostredia, a tak tam samozrejme nesmú chýbať tradície, zvyky, náboženstvo, kultúra a bojové umenie. Odhliadnuc od toho, že mňa japonská, čínska a vôbec ázijská kultúra veľmi neberie, v tejto knihe mi to veľmi nevadilo. Práve naopak, celkom sa mi to páčilo. Z knihy bolo cítiť, že ju nepísal rodený Japonec. Neviem, či autor sa zaujíma o túto kultúru alebo mal nejakého poradcu, ktorý mu všetko objasnil, ale až na menšie chybičky, sa mu podarilo vložiť do knihy autentickosť.
Vidno, že si dal záležať a dobre sa informoval, ale práve to mi miestami prekážalo. Dával na všetko až príliš veľký dôraz a mal tendenciu všetko vysvetľovať a podrobne opisovať. Niekedy to bolo dobré, lebo nie každý pozná a chápe ázijskú kultúru, ale väčšinou toho bolo moc. Tamojší autor by to určite tak neriešil. To máte ako pri amerických knihách, kde všetci oslavujú Halloween, ale nemajú potrebu na dve strany opisovať prečo to robia a ako to vzniklo.
Nepáčilo sa mi ako podrobne opisoval každú ulicu a miesta po ktorých prešiel. Ak by som išla niekedy do Tokia, nepotrebujem mapu, stačí len táto kniha a určite sa nestratím. Napríklad, také opisy bojového umenia Kendó mi až tak neprekážali, lebo boli určite zaujímavejšie ako trasy ulíc, ale tiež si myslím, že boli prebytočné.

Asi najväčším mätúcim momentom, bol pre mňa vek hl. hrdinu Jukia. V anotácií sa píše, šestnásť ročný chlapec. Na 40. strane, keď dostane k narodeninám motorku, vraví, že mu je len štrnásť a voziť sa na nej môže až od šestnástich. Neviem kde sa stala chyba, ale v každom prípade je to divné. Ak sa pomýlili v preklade a naozaj má 16, nedáva to zmysel s tou motorkou, ale ak má len 14, to mi zas nesedí k príbehu a netuším, ako by sa dokázal tak mladý chlapec postaviť jakuze. A už vôbec netuším, akej vekovej kategórií je kniha určená. Riadny krvák, to vám poviem. Keby sa toho chytí Tarantino, Kill Bill má dobrú konkurenciu ;)

Myšlienka knihy bola dobrá a hneď ma zaujala. Je pravda, že začiatok bol trochu natiahnutý, vďaka už spomínaným opisom. Autor venoval viac pozornosti nie až tak podstatným veciam. Dokázal sa rozpisovať o tom ako Jukio pomáha v chráme alebo ako plánuje svoju pomstu, ale samotný akt pomsty prebehol neuveriteľne rýchlo. A práve to ma zaujímalo a bavilo najviac. Tiež ma zarážalo, že sa mu miestami podarili veci pomerne jednoducho, na to že išlo o jeden z najväčších mafiánskych klanov.

Zatiaľ som knihu viac-menej kritizovala, ale pravdou je, že ma kniha bavila a dokázala strhnúť. A to sú práve tie protiklady. Cez všetky opisy a nejasnosti som neprestávala čítať a myslela len na to, ako to asi skončí. Musím vyzdvihnúť a pochváliť autora za to, ako dôveryhodne zvládol spracovať Jukia. Spraviť z milého mladíka bojovníka za spravodlivosť, ktorému sa to vymkne z rúk, nie je rozhodne nič ľahké. Mohla by som sa sťažovať, že bol niekedy vážne protivný, ale vôbec mi to nevadilo. Od  chlapca čo sa práve rozhodol zabíjať ľudí, sa to tak trochu aj žiadalo.
Tiež sa dobre popasoval so vzťahom medzi Jukiom a jeho sesternicou Hroudou. Tá sa dorozumievala väčšinou jednoslovnými vetami, ale v tom jednom slove vždy obsiahla viac, ako iní v súvetiach.

Čo povedať na koniec? Bol možno trochu depresívny. Malo to skončiť v Jukiho izbe. Podľa mňa by to viac vystihlo myšlienku a príbeh knihy. Ale tým, že autor mal celú dobu potrebu všetko objasňovať, nemohol si odpustiť záver a oboznámiť nás s každým detailom. V tomto prípade to nebolo až tak nutné. Keby to skončí v tej dramatickej chvíli, malo by to šmrnc.

Kniha sa mi páčila. Zaujímavý príbeh ma nútil obracať stránky, ale kvôli veľa nejasnostiam, zbytočným opisom a hluchým miestam, musím dať 3*. Bolo to dobré, ale s chybami.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...